Latinské recepty, farmakológia. Pravidlá, príklady s prekladom

Aby bol recept čo najjasnejší nielen pre lekára, ale aj pre špecialistu v oblasti farmakológie, zdravotný systém zaviedol v latinčine špeciálne symboly, ktoré umožňujú lepšie a rýchlejšie porozumieť priebehu liečby. Takéto účtovné pravidlá umožňujú nájsť spoločný jazyk medzi lekárom a lekárnikom.

Pravidlá vypĺňania receptov

Samotné slovo „recept“ pochádza z latinského slova recipio, recept alebo receptum, ktoré v preklade znamená „vziať“. Takýmto dokumentom je písomné vymenovanie lekára za lekárnika, ktoré sa vyhotovuje na základe formulára stanoveného štátom.

Je dôležité pochopiť, že samotný predpis by mal byť napísaný na základe základných pravidiel zostavovania, výlučne na štandardných formulároch. Všetky úlohy sú zadané jasne a čitateľne a nemali by byť k nim žiadne opravy ani poznámky. Recept je vládny dokument, za ktorý nesie plnú právnu zodpovednosť ošetrujúci lekár.

Ak bol smer predpisu zapísaný nesprávne, zruší sa špeciálnou pečiatkou lekárne. „Neplatné“, po ktorom sa v priradenom denníku zaregistruje o nesprávnych alebo chybných predpísané recepty. Také informácie sa vložia do nemocnice a zdravotníckych orgánov, potom môže byť uložená pokuta alebo iná zákonná pokuta.

Recept by mal obsahovať nasledujúce slová v latinčine, ktoré špecialistovi v oblasti farmakológie umožnia lepšie porozumieť písomnej forme a všetkým ďalším črtám terapeutického kurzu:

• Inscriptio. Ide o titul vyhotovený výlučne v štátnom jazyku. Tu nájdete podrobné informácie o zdravotníckom zariadení vrátane jeho telefónneho čísla, adresy a štátnej pečiatky. Potom sa zadá dátum prípravy receptu (daturn). CELÉ MENO. pacient (nomen aegroti), jeho vek (aetas aegroti), ako aj meno pacienta. ošetrujúci lekár (nomen medici).
• Praescriptio alebo recept. Je to oficiálne písmo, ktoré je napísané v latinčine. Pozostáva z odvolania ošetrujúceho lekára k lekárnikovi (invocatio) a zo zoznamu predpísaných liekov s uvedením dávkovania, času a frekvencie (označenie materiatum).
• Predplatné. Je to podpis, ktorý je vydaný výlučne v latinčine. V zásade obsahuje podrobný návod, aká dávková forma by liek mal byť.
• Signatūra. Prekladá sa z latinčiny ako „označenie“, pričom sa vždy vykonáva v štátnom jazyku. Tento riadok obsahuje základné informácie o tom, ako užívať liek.

Na základe aktualizovaných údajov, ktoré boli zavedené v roku 2019. na ministerstve zdravotníctva by každý lekár mal poznať nasledujúce ukazovatele, čo mu pomôže správne zostaviť recept:

• Liečivá látka. Hlavná chemická zlúčenina, ktorá zaberá väčšinu zásady. Musí mať indikatívnu spoľahlivosť a musí tiež prejsť sériou potrebných štúdií.
• Liek. Je to surovina, ktorá bola chemicky upravená. Hlavným zdrojom týchto surovín môže byť minerálny aj rastlinný a syntetický živočíšny pôvod.
• Dávková forma. Je to formulovaná liečivá látka, ktorá má najefektívnejší terapeutický účinok na konkrétneho pacienta.
• Medicína. Všeobecný termín pre vyššie uvedené metriky.

V súčasnosti regulácia predpisov na území Ruskej federácie prebieha vo vzťahu k aktualizovanému nariadeniu ministerstva zdravotníctva od r. 14. 1. 2019, v ktorom sa uvádza o účinnom schválení postupu pri vydávaní receptov, ako aj o správnej príprave formulárov, skladovaní a všeobecných účtovníctvo.

Pravidlá pre návrh latinskej časti receptu

Latinské recepty (ktorých farmakológia sa berie do úvahy s maximálnou starostlivosťou) začínajú slovom Recept a končia Signou. Potom je uvedený hlavný spôsob užívania lieku, na začiatku ktorého je dvojbodka - v ruštine. Tiež udáva dávkovanie, frekvenciu použitia, ako aj čas a trvanie terapeutického kurzu.

Je obzvlášť dôležité, aby recept neobsahoval žiadne gramatické alebo pravopisné chyby. V opačnom prípade sa stáva neplatným, podľa ktorého je uvoľnenie akýchkoľvek zdravotníckych výrobkov zakázané.

Recepty v latinčine (farmakológiu je možné použiť na rôzne druhy liekov) sú zostavené na základe základných pravidiel návrhu. V závislosti od disciplíny, typu nemocnice, klasifikácie a vyučovacích metód môže byť recept napísaný v rôznych formách.

V každom prípade je latinská časť charakterizovaná začiatkom návštevy lekára u špecialistu na farmaceutickom oddelení:

• Recept (vziať). Za slovom začína zoznam základných liekov alebo akýchkoľvek iných bylinných doplnkov, ktoré sú označené iba veľkým písmenom. Každý nástroj je napísaný na samostatnom riadku. Priamo pod poľom Recept musíte nechať prázdne pole, ktoré bude slúžiť ako údaj o cene lieku. V prípade, že sa názov lieku nezmestí na jeden riadok, prenesie sa do nasledujúceho - od slova zostane malý priestor. Takto je text zarovnaný doľava bez toho, aby ste sa dotkli stĺpca pod receptom.
• Za slovom recept môže nasledovať nielen názov lieku, ale aj formy použitia, ktorých názvy sú uvedené výlučne v genitíve a v jednotnom čísle. V tomto prípade stojí za to venovať zvláštnu pozornosť skutočnosti, že niekedy môžu byť dávkové formy použité v množnom alebo rodičovskom prípade, ako to naznačujú niektoré vlastnosti záznamov.
• Názvy liekov sú uvedené iba za slovom recept, takže by ste mali venovať osobitnú pozornosť absencii akýchkoľvek chýb v názvoch liekov. Takáto nuansa môže viesť k predpisovaniu viacerých liekov alebo k nedorozumeniu zo strany lekárnika.
• Za samotným názvom musí lekár uviesť jeho presné množstvo. Treba poznamenať, že dávky liekov sú zaznamenané iba v desatinnom systéme. Ak sa predpis predpisu týka tekutých látok, sú uvedené v kvapkách, mililitroch alebo gramoch.
• Je dôležité, aby sa neuvádzalo samotné označenie gramov, ale namiesto toho sa v sústave SI uvádza desatinná časť a latinské označenie. Ak v zlomku nie sú zlomky, je potrebné napísať „0“. Počet kvapiek je napísaný rímskymi číslicami. Ak sú kvapky uvedené v jednotnom čísle, napíše sa guttam I, a keď napríklad 5 kvapiek, guttas V. Niektoré antibiotické lieky môžu byť tiež napísané vo forme jednotiek účinku (AU).

V niektorých prípadoch lekár nemusí uviesť dávkovanie, aby si lekárnik sám vybral formu látky. V takom prípade je potrebné zapísať frázu quantum satis, ktorá v preklade znamená „toľko, koľko je potrebné“.

Keď existuje niekoľko liekov a zmestia sa do radu v rovnakom množstve, dávka musí byť uvedená iba za priezviskom. V tomto prípade je slovo ana (rovnako alebo rovnako) umiestnené pred digitálnym označením dávky.

Osobitná pozornosť by sa mala venovať skutočnosti, že všetky časti receptu by sa mali vykonávať iba v čitateľnej forme, aby sa zabránilo chybám a nepresnostiam. Extrakt v latinčine sa súčasne vyznačuje používaním medzinárodných aj obchodných názvov drog. Trvanie liečby nie je v predpise uvedené

Podrobné pokyny na zostavenie príkladu

Recepty v latinčine (ktorých farmakológia by mala čo najpresnejšie a najkomplexnejšie popísať všetky vlastnosti lieku), ako je uvedené vyššie, začína slovom Recept (vziať). V lekárskej praxi sa často používa skratka „Rp:“, aby sa zjednodušil proces predpisovania lieku.

Nasledujúci príklad je popísaný na základe predpisu lieku Paroxetine s účinnou látkou s rovnakým názvom - Paroxetinum. Takáto vzorka vám umožní lepšie porozumieť tomu, ako presne by mal byť recept napísaný.

Latinské označenie	Popis, nuansy, odporúčania
Pr:	Označuje, že lekárnik podniká opatrenia na výdaj predpísaného lieku.
Pr: Tab.	V tomto prípade je indikovaná dávková forma predpísaného lieku, začínajúc veľkým písmenom. Tu je liek popísaný v jednotnom čísle, v latinčine. Aby sa skrátil čas nahrávania, používa sa skratka Tab. s úplným latinským slovom Tabulettas.
Pr: Tab. "Paroxetinum"	Tu je uvedený názov použitej drogy, ktorý sa zhoduje iba s veľkým písmenom a v latinčine. Je tiež potrebné sledovať jednotný a genitívny prípad. Ak existuje viac častí alebo foriem, sú uvedené v novom riadku. V prípade Paroxetinu je názov umiestnený v úvodzovkách kvôli tomu, že ide o obchodný názov lieku.
Pr: Tab. "Paroxetinum" 0,04	Tu je uvedené dávkovanie lieku. V prípade, že je výrobok vyrábaný iba v jednej forme, nemusí to byť uvedené. Ak existuje podrobný recept, je potrebné zadať všetky dostupné kompozície.
Pr: Tab. „Paroxetinum“ 0,04 D.t.d. N 25	Potom musí byť lekárnikovi porozumené, koľko lieku by malo byť predpísané. Na to musí lekár zadať výraz v latinčine „Da tales dávky numero“, ktorý je z ruštiny preložený ako „vydať určité množstvo“, po ktorom sa uvedie číslo. V tomto prípade lekár potrebuje 25 tabliet Paroxetinu.
Pr: Tab. „Paroxetinum“ 0,04 D.t.d. N 25 v tab	Nasledujúce označenie v riadku Recept je údajom o formulári vydania. Napriek tomu, že to bolo uvedené na úplnom začiatku, lekárska prax zohľadňuje potvrdenie predpisu na konci. Pokiaľ je to možné, môžu byť použité aj iné formy "v kapsulách" alebo "roztokov", kde prvý predpokladá dodanie v kapsulách a druhý ako roztok.
Pr: Tab. „Paroxetinum“ 0,04 D.t.d. N 25 v záložke S. Užívajte perorálne 2 tablety 3 -krát denne.	Posledné označenie tvaru „S“ je preložené z latinského slova Signa ako „určený“. V tomto prípade lekár určí, koľko a akým spôsobom by sa liek mal užívať. Toto pole je vyplnené výlučne v ruštine.

Vzhľadom na to, že v lekárskej praxi existuje široká škála foriem liekov, mali by ste si to uvedomiť ako správne pripraviť recept v prípade suspenzií, tinktúr, masti a iných odrôd:

• Vrchnáky. Kapsuly.
• Aer. Aerosóly.
• Supp. Čapíky.
• Bujóny.
• Extr. Rastlinné extrakty.
• Prášok.
• Sirup.
• Elixír
• Roztok alebo ampulky.
• Infusi herbae. Tinktúry.
• Masti.
• Dražé.
• Tráva.
• Tekutý základ.
• Prilepiť.

V prípade, že sa liek musí uvoľniť niekoľkokrát, lekár použije označenie Repetaur, čo v preklade znamená „znova opakovať“. Táto fráza sa použije v hornej časti formulára na predpis.

Ak je potrebné naliehavé alebo okamžité vydanie liečivej látky, lekár musí v hornej časti formulára uviesť frázu „cito“, čo v preklade znamená „naliehavé“.

Odporúčania

Aby ste správne zostavili recepty a vyhli sa hrubým chybám, potrebujete vedieť o základných pojmoch a klasifikácii najobľúbenejších liekových foriem. Mali by ste tiež pochopiť, aké sú zásady pre návrh receptov a receptov.

Okrem toho je obzvlášť dôležité pamätať si na všeobecne uznávané skratky, ktoré sa najčastejšie používajú vo väčšine typov smerov receptov. Mali by ste byť tiež schopní analyzovať a rozlišovať medzi určitými pojmami receptov na kmeň, oficiálnymi a predpismi.

Je obzvlášť dôležité rozlišovať medzi mäkkými a tvrdými formami uvoľnenia, vedieť, čo je isté látkou, ako aj byť schopný rozpoznať liekové formy v prípade predpisovania vodných roztokov, injekcií alebo emulzie. Je potrebné správne a jasne odôvodniť vlastný výber tej či onej formy.

Skúsený lekár by mal byť schopný správne vypočítať jednu dávku určitého lieku a byť schopný predpisovať, analyzovať pevné, mäkké alebo tekuté formy.

Najhrubšou a najčastejšou chybou je prípad, keď ošetrujúci lekár výrazne prekročí prípustný objem lieku na účely prepustenia pomocou jedného formulára na predpis. Aby sa tomu zabránilo, je potrebné presne uviesť nielen množstvo látky, ale tiež uviesť poznámku o opakovanom alebo jednorazovom použití receptu.

Ak je terapeutický kurz charakterizovaný určitými znakmi prijatia, vrátane vypúšťania omamných látok alebo psychotropné lieky, lekár musí dať pečiatku a do formulára zadať frázu ako „Na špeciálne účely“. Rovnaké pravidlo platí pre platnosť predpisu dlhšiu ako 2 mesiace.

Pri predpisovaní lieku je prísne zakázané prekročiť uvedený počet liekov skupín II a III, ktoré sú predmetom kvantitatívneho alebo vecného účtovníctva. Toto pravidlo je možné porušiť iba vo výnimočných alebo naliehavých prípadoch.

Pri písaní receptov z latinčiny vo farmakológii nie sú povolené rôzne skratky, ktoré nespadajú pod oficiálne prijatý zoznam. Táto chyba je typická pre neskúsených lekárov, ktorí môžu skrátiť názvy liekov alebo jednotlivých látok. Názvy liekov sú napísané celé, latinkou a iba druhy a formy sú skrátené.

Nesprávne napísaný recept v latinčine môže spôsobiť množstvo nezrovnalostí medzi lekárom a odborníkom v oblasti farmakológie, ktorý predpisuje niektoré lieky. Okrem toho môže taká nuansa pacientovi veľmi poškodiť, čo bude mať za následok rôzne zhoršenia stavu a komplikácie pre zdravie.

Video o príprave receptov v latinčine

Recepty v latinčine: