V modernej psychoterapeutickej praxi sa používa veľa metód, ktoré boli vyvinuté v minulom storočí, no docenené sú až dnes. Medzi tieto metódy patrí imagoterapia.
Imagoterapia (z lat. obraz - obraz) - smer v psychoterapii, ktorý v roku 1966 vyvinul I. E. Volpert. Podstatou tejto metódy hry je reprodukovať množstvo charakteristických obrazov na terapeutické účely. Ako vzory možno použiť dramatické, literárne aj rolové obrazy – s cieľom rozvíjať komunikačné schopnosti resp vypracovať zóny rozvoja osobnosti, naučiť pacienta adekvátnej reakcii na určité životné okolnosti, zmobilizovať jeho životné skúsenosti.
Imagoterapia je dnes populárny trend arteterapiou. V podstate ide o teatrálnosť terapeutického procesu, ktorá umožňuje pacientovi lepšie si predstaviť obraz akcie a reakcie, ktoré si od neho tá či oná životná situácia vyžaduje, alebo ktoré si sám želá posilovať.
História vzniku, ciele a zámery metódy
Iľja Volpert
Imagológia vychádza z koncepcie obrazu, ako aj z postavenia jednoty osobnosti a obrazu. Prostredníctvom kombinácie rôznych nástrojov a techník počas individuálnych alebo skupinových sedení sa pacient učí žiť tie reakčné obrazy, ktoré sú adekvátne v životné situácie - učí sa byť tým, kým chce byť, reagovať tak, ako by chcel, nezadržiavať strach, hanblivosť, neistotu a iné obmedzenia.
Jednoducho povedané, imagoterapia je tak trochu divadelné predstavenie, kde je dôležité nielen hrať určitú rolu, ale aj uvedomiť si emócie a vnemy, ktoré prináša, osvojiť si vzorce správania a asociatívny riadok.
Psychiater a psychoterapeut Ilya Volpert kedysi vyvinul imagoterapiu ako metódu liečby neuróz. Časť jeho vedeckého dedičstva bola venovaná aj kritickej analýze učenia Z. Freud o snoch. Vedec efektívne aplikoval behaviorálne praktiky na liečbu neuróz a nápravu správania pacientov s inými psychiatrickými diagnózami. Mimochodom, imagoterapia a jej kurzy (napríklad bábková terapia, rozprávková terapia) sa efektívne využívajú v logopédii na prácu s deťmi rečové odchýlky a rozvoj.
Etapy práce
Efektívna imagoterapia zahŕňa postupný prechod niekoľkých štádií terapie, z ktorých každá sa používa určitý súbor techník:
- V prvej fáze pacient musí rozprávať – ako vidí sám seba, ako vidí svoje reakcie na určité životné situácie, ako vidí svoj obraz zvonka, akými vlastnosťami sa obdarúva. V ďalšej fáze spolu s psychoterapeutom pristúpi k divadelnému prehrávaniu tých obrazov, ktoré je potrebné „prepracovať“.
- Druhá etapa často pripomína „divadlo improvizácie“. Ak sa hodiny konajú v skupine, na rozcvičku možno využiť tanečnú a pohybovú terapiu, prvky herectva, pantomímy a pod. Úlohou je zahrať želané obrazy, nepohrdne ani použitím zámerne groteskných techník.
- Tretia etapa - štádium systematizácie. Všetko odohrané a vypracované sa presúva na javisko, do štúdia. Môžu to byť dokonca predstavenia a dramatické predstavenia, v ktorých pacienti musia holisticky zosobňovať obrazy, na ktorých pracovali, napr. spravidla podľa princípu kontrastu - plachý človek potrebuje pracovať na imidži "duše spoločnosti" a oslobodený, veselý človek so šumivým vtipy; emocionálni ľudia by si mali vyskúšať imidž pokojného a rozumného flegmatika.
Imagoterapia podľa špeciálnej tibetskej metódy:
Techniky a nástroje
Imagoterapeutická prax je zameraná na vypracovanie reakcií druhého signálneho systému *. Na tento účel je možné použiť nasledujúce terapeutické techniky:
- dramatický tréning reči;
- rozptýlenie, presviedčanie, vysvetlenie, návrh;
- imitácia a improvizácia;
- stupeň;
- učenie nových behaviorálnych zručností;
- súťaživosť, inšpirácia, kolektívna tvorivosť;
- samoregulácia;
- katarzia atď.
∗ Druhý signálny systém je špeciálnym typom vyššej nervovej činnosti človeka.
Hodnota metódy
Možnosti imagoterapie nie sú len v rozvoji behaviorálnych a komunikačných zručností a rozvíjaní pomocných vzorcov správania, ako by sa pri povrchnom prístupe mohlo zdať.
V skutočnosti sú postuláty imagoterapie zakorenené v hlbokých nervových spojeniach, ktoré existujú medzi reakciami, správaním, zvukmi a reprezentáciami. Dnes je dokázané, že behaviorálne reakcie vyvolávajú impulz imunitného systému, ktorý môže rôznymi spôsobmi ovplyvniť fungovanie orgánov a systémov.
Ak si správanie vypracujete správne, najmä ak ho potrebujete napraviť a „vrátiť sa na začiatok“ (napríklad po úraze, v dôsledku ktorého človek stratil svoje predtým prirodzené vlastnosti osobnosť), potom je možné vyvolať riadený imunitný impulz, ktorý pomôže obnoviť predchádzajúce nervové spojenia a obnoviť stratené duševné vlastnosti osobnosti, obnoviť jej duševné obvod. Nehovoriac o tom, aká prospešná môže byť takáto terapia pri riešení fyziologických problémov psychosomatického charakteru. A to je podľa WHO dôvodom asi 42 % všetkých návštev lekárov.
Imagoterapeuti dnes úspešne používajú túto metódu na liečbu hypertenzie a iných kardiovaskulárnych chorôb, gastrointestinálnych chorôb, bronchiálnej astmy, neuralgia.
A samozrejme, osoba, ktorá prešla reláciou, bude mať najlepšie komunikačné schopnosti a celý arzenál techník, ako sa zbaviť stres a zníženie psycho-emocionálneho stresu. Vyvinie si hotové vzorce správania a bude znášať menšie emocionálne náklady ako jeho „nerozpracovaní“ kolegovia v obchode a každodennej komunikácii.
